Vitiligu podobná depigmentácia (VLD) sa prejavuje ako škvrnité makuly, ktoré sa môžu časom rozširovať, pričom primárne ovplyvňujú oblasti vystavené slnku v bilaterálnom vzore. Na súvis VLD s užitím inhibítorov kontrolných bodov (ICI) sa zamerala multicentrická retrospektívna štúdia pacientov s metastatickým karcinómom, ktorí dostávali terapiu ICI. Boli zahrnutí dospelí pacienti, podstupujúci výlučne terapiu ICI s depigmentáciou v dôsledku liečby, ako aj pacienti s už existujúcim vitiligom, u ktorých sa po zahájení liečby zhoršilo skóre plochy povrchu tela (BSA) najmenej o 15 %.

Vyhodnotené boli prípady vitiligu podobných depigmentácií nahlásené od januára do júla 2023. Celkovo bolo zahrnutých 200 pacientov, 120 mužov (60 %) a 80 žien (40 %), s mediánom veku 61 rokov a mediánom Fitzpatrickovho fototypu 2,5. Pacienti s melanómom tvorili 77,5 % kohorty a 23,0 % kohorty tvorili pacienti s nemelanómovými nádormi. Medián času rozvoja depigmentácie bol 8,1 mesiaca po začatí terapie ICI. Najčastejšie hlásenými klinickými znakmi bol škvrnitý obrazec VLD pozorovaný u 69 pacientov (34,5 %); lézie primárne obmedzené na oblasti vystavené slnku (53,5 %); a skóre plochy povrchu tela nižšie ako 15 (82,5 %). Preexistujúce erytematózne zápalové lézie predchádzali rozvoju VLD u 69 pacientov (34,5 %). Toxicita štítnej žľazy spôsobená liečbou bola prítomná u 43,5 % pacientov.

Študovaná kohorta vykazovala viac lokalizovanú formu depigmentácií s menej ako 10 % postihnutím BSA u 140 z 200 pacientov. Pri liečbe VLD 56,5 % pacientov odmietlo špecifickú liečbu. Len u pacientov, ktorí liečbu prerušili došlo k stabilizácii alebo regresii depigmentácií. Okrem depigmentácií pacienti hlásili taktiež xerózu (35 %) a pruritus (34,5 %).

Uvádzaná štúdia predstavuje jednu z najväčších kohort pacientov s vitiligu podobnou depigmentáciou vyvolanou inhibítormi kontrolných bodov v literatúre. Výskyt melanómu bol podobný ako v iných známych štúdiách. U pacientov s melanómom liečeným ICI sa predpokladá, že vývoj depigmentácie je spojený s protilátkami zameranými na zdieľané antigény spojené s melanómom aj normálne melanocyty. Zahrnutie pacientov s nemelanómovými nádormi zvýrazňuje VLD ako potenciálnu imunitne podmienenú nežiaducu udalosť naprieč viacerými typmi nádorov.

Pozorované klinické znaky vitiligu podobnej depigmentácie boli v súlade s predchádzajúcimi štúdiami, a to najmä symetrická distribúcia depigmentovaných malých makúl v oblastiach vystavených slnku a ich postupné zväčšovanie typické pre progresiu ochorenia. Vyšší výskyt lokalizovanej formy depigmentácií v tejto štúdii, v porovnaní s predchádzajúcimi, môže byť spôsobený obmedzeným počtom pacientov v predchádzajúcich štúdiách alebo skorými štádiami VLD v tejto kohorte. To, že erytém predchádzal depigmentáciám u 34,5 % pacientov naznačuje, že môže ísť o skorý indikátor tejto imunitne podmienenej nežiaducej udalosti.

Čo sa týka mediánu času rozvoja lézií po zahájení terapie, neboli zaznamenané žiadne klinicky evidentné rozdiely vo VLD medzi pacientmi s preexistujúcim vitiligom a pacientmi bez neho. Pacienti, ktorí sa na VLD liečili, používali hlavne lokálne kortikosteroidy alebo inhibítory kalcineurínu, pričom medzi liečenými a neliečenými skupinami neboli pozorované žiadne veľké rozdiely.

Výsledky tejto štúdie zlepšujú pochopenie imunitne podmienenej vitiligu podobnej depigmentácie a môžu pomôcť zlepšiť poznatky o starostlivosti o pacientov podstupujúcich liečbu rakoviny inhibítormi kontrolných bodov.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: vitiligo – depigmentácia – inhibítory kontrolných bodov

ZDROJ: Starace, M.; Cedirian, S.; Rapparini, L. et al. Immune Checkpoint
Inhibitor–Induced Vitiligo-Like Depigmentation. JAMA Dermatol. Published online
December 23, 2024.

Dostupné z:
https://shorturl.at/pTPl2
[cit. 2024-12-30]