Androgénna alopécia, známa aj ako dedičné vypadávanie vlasov, je rozšírené ochorenie, ktoré výrazne ovplyvňuje sebavedomie, emócie aj sociálne správanie. V rámci ochorenia dochádza k miniaturizácii vlasových folikulov. U mužov sa typicky prejavuje ustupujúcou líniou vlasov na čele a temporálnych oblastiach alebo rednutím na temene, zatiaľ čo ženy s AGA vykazujú difúzne rednutie vlasov, najmä v centrálnej oblasti pokožky hlavy. Nakoľko vlasy zohrávajú zásadnú úlohu v osobnej identite, ich strata môže viesť k výraznému psychickému stresu.

Nová štúdia použila metódu Mendelovskej randomizácie (MR) na skúmanie genetickej súvislosti medzi AGA a depresiou, pričom odhalila jednosmerný kauzálny vzťah – AGA zvyšuje riziko depresie. Prieskumy ukazujú, že viac ako 25 % mužov s AGA pociťuje frustráciu zo straty vlasov a 65 % hlási emocionálny stres. AGA je spojená so zníženým sebavedomím, sociálnou úzkosťou a oslabeným pocitom atraktivity, no jej psychologický dopad je často podceňovaný.

Štúdia 351 pacientov trpiacich androgénnou alopéciou (237 mužov, 114 žien), vykonaná formou dotazníkového prieskumu, potvrdila zvýšenú mieru depresie a úzkosti, pričom ženy boli postihnuté v porovnaní s mužmi ešte závažnejšie. Meta-analýza Huanga a kol. preukázala významnú súvislosť medzi AGA a zhoršenou kvalitou života, pričom sa preukázalo, že najvýraznejší pokles kvality života pociťujú
mladší, slobodní a menej vzdelaní jedinci. Progresívna povaha alopécie zhoršuje duševné zdravie, avšak aj mierne zlepšenie rastu vlasov vďaka liečbe, napríklad minoxidilom, môže zvýšiť spokojnosť postihnutých. Transplantácia vlasov navyše znižuje pocity osamelosti, úzkosti a depresie.

K strate vlasov môže prispieť aj chronický psychologický stres a to zvýšením hladiny kortizolu, čím narúša rast vlasov a podporuje ich vypadávanie. Pacienti s AGA pritom majú významne vyššie hladiny kortizolu v porovnaní s kontrolnou skupinou. Okrem toho sú so stratou vlasov spojené aj niektoré antidepresíva, a to najmä bupropion. Táto štúdia však nezistila významný kauzálny vplyv depresie na vznik androgénnej alopécie, čo naznačuje, že depresia môže skôr prispievať k iným typom vypadávania vlasov, ako je telogénne efluvium.

Obmedzenia tejto štúdie zahŕňajú zameranie na európsku populáciu, absenciu stratifikácie podľa pohlavia a veku a nedostatok analýzy biologických mechanizmov. Budúci výskum by mal tieto nedostatky riešiť. Keďže estetické požiadavky v modernej spoločnosti narastajú, psychologický dopad AGA si vyžaduje väčšiu pozornosť. Dermatológovia by mali hodnotiť emocionálne reakcie pacientov, využívať psychologické dotazníky a kombinovať intervencie duševného zdravia s tradičnými liečbami tohto typu alopécie na zlepšenie celkovej pohody pacientov. Vykonaná štúdia teda poskytuje silné dôkazy o príčinnej súvislosti medzi androgénnou alopéciou a depresiou, čím zdôrazňuje potrebu včasnej psychosociálnej podpory pre postihnutých jednotlivcov. Keďže vypadávanie vlasov presahuje rámec kozmetického problému, komplexný prístup kombinujúci dermatologickú liečbu so starostlivosťou o mentálne zdravie je kľúčový pre zlepšenie kvality života pacientov s AGA.

KLÍČOVÁ SLOVA: androgénna alopécia – AGA – depresia

ZDROJ: Li, H.; Cai, H.; Li, P.; Zeng, Y.; Zhang, Y. Assessing Causality Between
Androgenetic Alopecia with Depression: A Bidirectional Mendelian Randomization
Study. Clin Cosmet Investig Dermatol. 2025;18:445–451.
doi.org/10.2147/CCID.S501182

Dostupné z:
https://shorturl.at/jJCAk
[cit. 2025-05-06]