Ultrafialové žiarenie (UVR) je známe svojimi škodlivými účinkami, ako je spálenie pokožky, fotostarnutie a rôzne typy rakoviny kože. Zároveň však zohráva dôležitú úlohu v kožnej homeostáze, najmä pri tvorbe melanínu, epidermálnej adaptácii a syntéze vitamínu D. Nedávna štúdia de Boera a kol. skúmala účinky opakovaného nízkodávkového UVR na zápalové prahy, biomarkery v koži a krvi a hladiny vitamínu D v rôznych fototypoch pokožky. Výsledky významne prispievajú k poznatkom v oblasti fotoimunológie a prevencie dermatologických ochorení.

Do štúdie bolo zapojených 31 zdravých dospelých osôb, ktorým bolo opakovane aplikované suberytémové UVR (0,8 SED) trikrát týždenne počas 9 týždňov na dolnú časť chrbta pomocou solárneho simulátoru. Účastníci boli rozdelení podľa Fitzpatrickovho fototypu (FP) a sledovali sa parametre ako minimálna erytémová dávka (MED), melanínový index (MI), erytémový index (EI) a hrúbka stratum corneum (SC). Autori zaznamenali celkový nárast MED o 50 %, pričom u svetlejších fototypov (I–III) bol nárast výraznejší ako u tmavších (IV–VI), čo korešponduje s predchádzajúcimi pozorovaniami de Wintera a kol. a Laihia a kol. o fotoadaptácii.

Štúdia preukázala významný nárast MI o 12 % a SC hrúbky o 34 %, čo prispelo k lepšej fotoprotekcii. Zistilo sa, že dominantným faktorom zvyšujúcim MED bol melanín, zatiaľ čo hrúbka epidermis sa významne nezmenila. Hladiny vitamínu D vzrástli o 21 %, čo je významné najmä vzhľadom na zimné obdobie, kedy sa podľa štúdie Klingberga a kol. typicky očakáva pokles hladín o približne 13 %. Tento nález podporuje rolu kompenzačného účinku UVR na zimný deficit vitamínu D.

Imunologická analýza sa zamerala na chemokíny súvisiace s pomocnými T-lymfocytmi a vaskulárne faktory. Hladiny IL-1α, IL-1RA, CCL17, CCL27 a CXCL10 (IP-10) po UVR expozícii významne klesli, čo naznačuje lokálny imunosupresívny účinok, pravdepodobne prostredníctvom apoptózy T-buniek. Pokles VEGFA a PIGF, ktoré ovplyvňujú vaskulárnu permeabilitu, korešponduje s prácami Hartona a Yana a kol. Systémové biomarkery v krvi zostali prevažne nezmenené, s výnimkou PIGF, ktorého hladiny klesli súbežne v koži aj sére, pravdepodobne v dôsledku difúzie po porušení bariéry.

Tieto výsledky potvrdzujú bifázický charakter účinku UVR – úvodný zápal nasleduje epidermálna adaptácia. Ako uvádzajú Bernard a kol., skoré poškodenie bariéry môže viesť k abnormálnemu olupovaniu, zatiaľ čo dlhodobá expozícia stimuluje hyperpláziu keratinocytov, čo vedie k zhrubnutiu SC. Zvýšenie cis-urokanovej kyseliny (cUCA), chromofóru so známymi imunomodulačnými účinkami, a jej neskorší pokles poukazujú na dynamický priebeh fotoadaptácie.

Táto štúdia teda poskytuje presvedčivé dôkazy o tom, že opakovaná nízkodávková UVR expozícia zvyšuje zápalový prah kože najmä prostredníctvom melanínom sprostredkovanej fotoadaptácie bez vyvolania systémovej imunitnej aktivácie. Tieto zistenia sú obzvlášť relevantné pre jedincov so svetlou pokožkou, ktorí z UVR profitujú najviac. Zároveň pozorované imunosupresívne zmeny vyvolávajú dôležité otázky ohľadom dlhodobej bezpečnosti UVR a rizika karcinogenézy, čo si vyžaduje ďalší výskum v reálnych podmienkach. Hoci nízke dávky UVR môžu priniesť kožné aj systémové výhody, ako napríklad zlepšenie hladín vitamínu D a zníženie citlivosti na spálenie, klinici by mali individuálne zvažovať riziká kumulatívneho poškodenia kože a fototyp pacienta pri odporúčaniach týkajúcich sa pobytu na slnku.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: ultrafialové žiarenie – fotoadaptácia – imunomodulácia kože

ZDROJ: de Boer, F.; Kezic, S.; van der Lelie, G.; Motazedi, E.; Rustemeyer, T.; van
Dijk, A.; Almasian, M.; Jakasa, I.; van der Molen, H.F. Effect of Repeated Low-Dose
UVR Exposure on Skin Inflammation Threshold, Skin Biomarkers, and Vitamin D in
Healthy Adults. J Invest Dermatol. 2025 Feb 15:S0022-202X(25)00106-X.
doi: 10.1016/j.jid.2025.01.024.

Dostupné z:
https://shorturl.at/n5xBJ
[cit. 2025-05-18]